Teraz som práve v skúškovom a dni távim doma. Dnešné poludnie ma ale prekvapilo. Ráno svietilo slnko, veľa ľudí prechádzalo parkom, aj ja. Už len v svetríku som pozerala na behajúcich psíkov. (Zo mňa sa vykľula hlboko mačacia osoba, psov môžem, pokiaľ nie sú moji. Avšak zbožňujem psíkov v parku. Behajúcich, voľných , šťastných, like there is no tomorrow.)
No a som späť vo svojej izbičke a zrazu všetko potemnie. Atmosféra, ked počuješ všetky zvuky a cítiš všetky vône. Išla som si uvariť ryžu, všade po kuchynke už rozvoniava a buble. A cez pootvorené okno pritiahol chlad, vykloním sa a už len počujem cinkanie maličkých krúpov o strechu. Ach jaj, to počasie tvorí nálady. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára