utorok 29. októbra 2013
He remainded annoyed with himself until he realized that not knowing what he wanted was actually quite natural.
We can never know what to want, because, living only one life, we can neither compare it with ou previous lives nor perfect it in our lives to come.
.....
There is no means of testing which decision is better, because there is no basis for comparison. We live everything as it comes, withou warning, like an actor going on cold. And what can life be worth if the first rehearsal for life is life itself? That is why life is always like a sketch. No, ´sketch´is not quite the word, because a sketch is an outline of something, the groundwork for a picture, whereas the sketch that is our life is a sketch for nothing, an outline with no picture.
Milan Kundera- The Unbearable Lightness of Being
(snáď najkrajší názov knihy aký som počula)
We can never know what to want, because, living only one life, we can neither compare it with ou previous lives nor perfect it in our lives to come.
.....
There is no means of testing which decision is better, because there is no basis for comparison. We live everything as it comes, withou warning, like an actor going on cold. And what can life be worth if the first rehearsal for life is life itself? That is why life is always like a sketch. No, ´sketch´is not quite the word, because a sketch is an outline of something, the groundwork for a picture, whereas the sketch that is our life is a sketch for nothing, an outline with no picture.
Milan Kundera- The Unbearable Lightness of Being
(snáď najkrajší názov knihy aký som počula)
pondelok 28. októbra 2013
Pozerá sa na mňa výsmešnými očami, aj nabudúce ti uniknem medzi mihalnicami z pomalosti
dokonalé, mirka ! :)
priateľ marek nám z bratislavi raz za čas pošle majl. že:
Mám auru z hrdze a oranžových plodov, tých najposlednejších, trpezlivých a spokojných spáčov, usmievajú sa.
priateľ marek nám z bratislavi raz za čas pošle majl. že:
Mám auru z hrdze a oranžových plodov, tých najposlednejších, trpezlivých a spokojných spáčov, usmievajú sa.
nedeľa 27. októbra 2013
Minulý víkend som si chcela kúpiť noviny. Tešiť sa z ich hrúbky a z myšlienok, ktoré by som tam mohla nájsť.
Nestihla som, nedalo sa, nebol čas.
Včera som išla z Košíc a
na sedadle vo vlaku ležalo zabudnuté a mne priviaté minulovíkendové SME.
Usúdila som, že všetko čo si naozaj prajeme, k nám raz musí prísť.
Lenže, ak som na také noviny musela čakať šesť dní, za koľko sa mi splnia veľké sny?
Teda len trpezlivosť dievčatá! Čo si želáme k nám príde ;) Majte krásne dni.
Nestihla som, nedalo sa, nebol čas.
Včera som išla z Košíc a
na sedadle vo vlaku ležalo zabudnuté a mne priviaté minulovíkendové SME.
Usúdila som, že všetko čo si naozaj prajeme, k nám raz musí prísť.
Lenže, ak som na také noviny musela čakať šesť dní, za koľko sa mi splnia veľké sny?
Teda len trpezlivosť dievčatá! Čo si želáme k nám príde ;) Majte krásne dni.
sobota 26. októbra 2013
sobota 19. októbra 2013
piatok 11. októbra 2013
Moi
Tak najprv: 1950, Krajina v Brie (Jozef Sima)
Minulý víkend som bola v Pentlands, miestne pohorie. Vyzeralo to presne ako na tom obrázku. Kopec bol holý, len miestami kríky, tmavozelené a červenkasté. Celé to malo pocit pustoty, že by ste tam čakali len hlodavce a veľa vtákov, to je pravda, vtáci a okrem nich ešte ovce. Ten druh ovce sa volá Black-faced sheep a naozaj ovečky boli veľmi huňaté, čisté a mali čierne hlavičky. Z druhej strany toho pohoria bol les. Ako tie stromy boli na úbočí, stáli normálne rovno , no ako rástli vyššie a vyššie vietor ich permanentne ohýnal do strany, takže na úplnom vrchu rástli možno o 45 stupňov do strany.
Pred dvoma dňami začala zima. Tým myslím, že ten už spomenutý vietor je ľadový, že naozaj mu verím, že prišiel od oceána.
No a včera ja som bola rada, že som sa dostala dnu po celom dni, ked mi zavolal Lukáš, či idem na ten orientačný beh. Sľúbila som mu totiž, že s ním pôjdem na nočný orientačný beh, na jeden kopec poblízku, ktorý je v podstate ako druhý Arthur Seat.
( Zuzi, ten Lukáš , to je ten čo bol s anmi v Tatrách. Dievky, Lukáš je chlapec, čo bol s nami v Tatrách a Arthur Seat je proste kopec v strede mesta)
No musela som ísť, napriek zime a lenivosti. Kým sme došli na kopec začalo sa stmievať. (Cestou sme ešte vyzdvihli Mojmíra,čo ma dosť upokojilo, že nebudem sama taká nemotorná,nešportová) Dostali sme mapu a začali sme hľadať tie orientačné body. Behali sme v tme s baterkami na hlavách po tom kopci hore dole, medzi kríkmi, medzi zajacami, s čiapkami, rukavicami a s pľúcami plnými ostrého vzduchu.
Bolo to skvelé, výhľad na celé mesto so svetlami a len obrysami scenérie. V jednom momente sme sa dostali dole do šušťavého strašidelného lesa pod bralo, potom hore na kopec , potom na lúku a okolo. Hore ba tom kopci je lavička a tiež observatorium.
Celé nám to trvalo dve hodiny, boli sme poslední, väčšina ľudí to dala za 45 minút. Na nás už len čakali organizátori v aute a jeden krásny chalpec po nás išiel pozbierať tie orientačné body (bol akurátnej výšky, štíhly, rozlietané vlasy od behu a vetra a aj v tej tme mu nocou svietili veľké oči).
Skvelý zážitok (Mojmír tvrdil, že to bol jeho zatiaľ najšialenejší).
Ináč, všetko je ok.
Majte sa krásne a užívajte si dni, prosím.
Iv (po dlhom čase píšem po slovensky a je krásne používať dlhé zložené vety.) Angličtina je jazyk hlupákov (nie môj výrok) a učím sa poľštinu. Môj tútor sa volá Bartek.
pondelok 7. októbra 2013
Po dlhočiznom čase... nový príspevok
Cítim sa ako nie dosť dobrá... a Vy ?
Myslievam na Vás.
http://vernarska.blog.sme.sk/c/339134/Ako-sme-so-Zuzkou-smetiarky-a-zavaranie-dul.html
Myslievam na Vás.
http://vernarska.blog.sme.sk/c/339134/Ako-sme-so-Zuzkou-smetiarky-a-zavaranie-dul.html
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)














