je dobre
práce je veľa, až sa mi chce plakať, lebo to nestiham,( ako,to je vážny problém! )
ale som v akejsi rovnováhe vďaka komunikácii s Jíťou
rozprávame sa, s kávou, jablkovým závinom, previnilo vynechám prednášku, lebo sa rozprávame
o ľuďoch, sebe, banálnych hlúpych veciach, v ktorých je práve to čaro - rozprávať sa o veciach, čo ti len preblesknú hlavou, žiadna filozofia, často úplné hovná, za ktoré si myslíš, že sa hanbíš, ale sila je práve v tom, to nahlas vysloviť, napísať..

komunikácia cez listy, hoci sedíme vedľa seba, lebo občas je zmätok v okolí tak veľký, že je jednoduchšie a zrozumiteľnejšie (ale aj ťažšie) myšlienky čítať..

vtlačila ma do toho, že som písala
často má rituál, že si sadne za stôl a posiela ľuďom listy, a tak môžme mať alternatívu v e mailoch

pozdravujem vás

zuza