Tak... každá nech napíše aspoň trošičku o svojom živote. Neviem čo robíte, neviem ako sa máte. Majo sa ma to minule pýtal a nevedela som mu odpovedať. Ja som v Košiciach, dojedla som ovsenú kašú s jablkovým pyré a vlašskými orechmi ako neskoré raňajky. Včera som si kúpila letenku smer Palma Mallorca na 3. júla. Odlietam z Krakowa. Potom sme s Majom išli na pivo za 50 centov. Bolo skvelé a chutilo za čučoriedkami. Snažím sa robiť veci najlepšie ako viem, ale občas to sakra nevychádza. Ľudia sú pre mňa príliš komplikovaní, aby som ich vedela bezpodmienečne prijímať. Svoje decko, ktoré chodievam doučovať do krízového centra- Benyho- som vzala na zmrzlinu. Dal si jogurtovú a ananásovú a mal od nej žltý celý jazyk a ústa a po ceste mi rozprával absolútne vymyslené príbehy a ja som sa tvárila akože je to ozaj naozaj. Livka mala osemnásť rokov- je veľká. Skúšky som dokopala a na konci júna ma čakajú štátnice. Tak sa pomaly začínam učiť na striedačku so španielčinou. A čítam knihu Veroniky Šikulovej a spomínam na časy, keď sme si listovali MIAU.   SVIETTE.