~Kvartér~

Bude ma zas bolieť celé ľudstvo,
stačí čeliť ulici
a pohoriam zamračených tvárí.

Hory sa valia
ako storočná voda oproti.
Zvláštne -
pritom stratia sa za okamih,
tie črty tvrdšie ako dolomit.

~

Zjedol som more.
Celé som ho do seba poňal,
jediným veľkým hltom.
Pretečie dnu ako voda do jaskyne,
zrúca veže, domy,
vyplaví prašivé pne a stromy
von- do ďalšieho nepochopiteľného
strnulého podivu.

A potom
pozerá more do oceánu
a dno do zeme,
a vlny sa lámu
a kôra zapraští
a pukne.





dve básne od môjho bývalého spolužiaka mareka vojtka